Priaznivci kometárnej astronómie vedia, že lov na PanSTARRS nie je poľovačka na nejakú zver, vtáka alebo rybu, aj keď sa táto kométa rada schováva za každý maličký mráčik, zjasnie až vtedy, keď je nízko nad obzorom, jednoducho je akosi plachá a zdráha sa ukázať v plnej kráse. Jej nasnímanie bolo výzvou, ktorú sme prijali a tu sa začína náš príbeh lovu na kométu…
Na oblohe je v každom čase pozorovateľných niekoľko komét. Väčšinou sú to však slabé objekty, na ktoré je potrebný veľký ďalekohľad alebo fotografická technika. Občas sa však objaví teleso dostatočne veľké a jasné, blízko Zeme a Slnka. Vtedy nastáva zriedkavá príležitosť vidieť kométu voľným okom, prípadne ešte zriedkavejšia možnosť vidieť kométu na dennej oblohe.
Takéto šance mala aj kométa PanSTARRS. Napokon jej jasnosť nebola dostatočná na to aby kométu bolo vidieť aj cez deň. Bola však dostatočná na to aby bola kométa ľahko pozorovateľná voľným okom po západe Slnka na súmračnej oblohe.
Kométa bola objavená 6.6.2011 robotizovaným ďalekohľadom PanSTARRS na Havajských ostrovoch. Najprv sa pekne popredvadzála na južnej oblohe, namlsala astronómov a astrofotografov, ktorí sa na ňu tešili a pripravovali. Keďže sme nechceli zaostávať, tak sme sa aj my chystali.
Prvý pokus
O prvé ulovenie kométy sme sa pokúsili 7.3.2013. Skôr ako pokus, štýlom „aj motyka môže vystreliť“. Hľadanie triédrom bolo neúspešné, fotografovanie tak isto. Ale to ešte nemrzelo, na pozorovanie bola naozaj viac-menej len teoretická šanca.
Druhý pokus
Na druhý lov sme sa vybrali do Mariánky 11.3.2013 v zostave Tomáš a ja, zatiaľ len so statívmi, teleobjektívmi, digitálnymi fotoaparátmi, triédrami, očami a nemalým optimizmom, veď sa ukazovalo, že by mohlo byť jasno. Kométa mala byť výrazným objektom (aspoň sme v to dúfali) a tak sme plní očakávania rozbalili naše fidlátka a okukovali triédrami oblohu na západe. Mohli sme si oči vyočiť a nič. Podľa predpovede sme namierili fotoaparáty do predpokladaného smeru spustili snímkovanie. Medzitým sme sa stále zúfalo snažili medzi prebiehajúcou oblačnosťou nájsť hmlistý obláčik. A stále nič. Čas plynul, podľa predpovede kométa zapadla a my sme ju nenašli. Trocha znechutení sme zbalili techniku a išli domov poprezerať obrázky. Ja som prezrel snímky, ale stále som nenašiel ani náznak niečoho, čomu by sa dalo povedať kométa. Tomáš na to išiel systematickejšie, vypočítal a zistil predpokladanú polohu kométy na svojich obrázkoch. A vtedy na poslednej sekvencii konečne našiel pohybujúci sa objekt. Ihneď mi poslal informácie s obrázkom.
Kométu napokon našiel aj na predchádzajúcich snímkach. Podľa polohy oblakov na niekoľkých svojich záberoch som našiel naozaj jemný obraz kométy. Takže sa pozorovanie podarilo, síce obrázky nie sú nijako fotogenické, ale pri tej oblačnosti a geometrii považujem zachytenie kométy nízko nad obzorom za úspech.
Tretí pokus
Na tretí lov sme sa vplyvom počasia dostali až 16.3.2013. Tentokrát sme chceli zachytiť kobraz kométy detailnejšie a tak sme vytiahli „ťažšie kalibre“ t.j. naše 20cm Newtony. Pri snímaní kométy nízko nad obzorom bolo vplyvom refrakcie jadro pekne farebné. Zo žartu sme vraveli, že pozorujeme „zelený záblesk“ na kométe :-).
Refrakciou sfarbená koma. Vporavo dole červená, vľavo hore do zelena.
Snímky z 20cm astrografu pomocou fotoaparátu Canon EOS 20D sa napokon ukázali pomerne slabé. Obraz z fotoaparátu nebol tak kvalitný, ako sme si predstavovali. Naopak snímky kamerou Astropix zachytili detaily v kome a pri silnom spracovaní aj v chvoste. Na obrazovke notebooku bola kométa pekná už pri snímaní a vydržala dosť dlho, veď posledné snímky som spravil, keď bola cca 0,5° nad obzorom.
Prvý obrázok je veľmi decentné spracovanie pri ktorom ale už vidieť rozdelenie chvostu na dva prúdy, druhý má zvýraznené štruktúry a na treťom sú okrem štruktúr v kome znázornené aj prúdy vo chvoste.
Aplikácia filtra Larson-Sekanina na zvýraznenie štruktúr.
Aplikácia palety nepravých farieb na zvýraznenie štruktúr vo chvoste.
Porovnanie negatívneho spracovania, takto viac vyniknú slabé časti.
Miro fotografoval kométu nad Karlovou Vsou, Robo Barsa v Košiciach a Peťo Pír z okolia Lábu. So všetkými sme telefonicky konzultovali polohu kométy. Miro nám neskôr poslal popis pozorovania emailom:
Keďže sa dnes zasa vyjasnilo, odišiel som k parlamentu skúsiť vidieť/nafotiť kométu. Samozrejme spočiatku som ju vôbec nevidel a fotil som len tak naslepo. Potom som volal Ivanovi, že či ju vidí? Vraj áno. A kde? „Napravo od stromu“, odpovedal samozrejme ako žart lebo on bol v Mariánke. Oni ju vidia, že vraj cca v azimute 280°. Ako som pozeral, myslel som, že to už bude kométa u mňa za parlamentom (že by sa tam chcela dostať? Chudera). Zasa sklamaný už som chcel pobaliť no triédrom som ešte skúsil skontrolovať oblohu. Keď zrazu, aha ju! Videl som ju cez triéder. Voľným okom nie, keďže sa nachádzala nad Karlovou Vsou, ktorá je samozrejme presvetlená. Tak som ju ešte skúsil nafotiť, keďže som už vedel kde je. A nafotil som!!
A toto sú jeho fotografie:
Robo zverejnil svoje obrázky na stránke http://astrofoto.extel.sk/galeria/slnecna_sustava/c2011L4_panstarrs/panstarrs.html .
Štvrtý pokus
Štvrtým pokusom bolo fotografovanie 19.3.2013. Ja som tentoraz fotil krajinky s kométou (na skompletovanie montáže a ďalšej techniky nebola po náročnom pracovnom dni sila) a Tomáš skúšal snímanie kométy pomocou 77mm Borgu a Canon 20D. Popri snímkovaní sme okukovali kométu aj triédrami, kométa viditeľná triédrom z blízkosti Bratislavy nie je každodennou udalosťou.
A fotografie od Mira
V rovnakom čase fotografovala aj Anežka z Prístavného mosta. Anežka nám poslala nasledovný report:
Povedala som si, že kométu odfotí každý, ale s panorámou Bratislavy ju nebude mať každý. Skvele sa na to hodil Prístavný most. Cena za to bola tá, že voľným okom ju nebolo vidieť cez mestký smog. Ale po konzultáciách s Tomášom a Ivanom som ju našla aspoň cez triéder. Odporúčam do budúcna si vziať poriadne ťažký statív, aby ho neodfúklo a hlavne nespoliehať sa na určenie azimutu podľa kompasu na železnom moste. 🙂
A tu je výsledok jej fotografovania:
Piaty pokus
Pre ďalší pokus 21.3.2013 sme opäť zvolili inú kombináciu techniky. Tentokrát to bola CCD kamera G2-8300 s Borgom77 a fotoaparát Canon 5D s teleobjektívom Canon 4/200 na spoločnej montáži EQ6.
Pri Devíne v tom čase fotografovala Anežka. Viditeľnosť a polohu kométy sme konzultovali telefonicky aby Anežka nestrácala čas hľadaním. Anežka neskôr napísala:
Fotenie bolo v celku náročné, nakoľko som stála na strmom svahu a fučal poriadny vietor. Navyše kométu voľným okom nebolo vidieť, takže som len tipovala, kde môže byť a dúfala som, že ju nebudem mať rovno za vežičkou.
Prvá snímka je 1 expozícia v dĺžke 20s, druhý obrázok je zloženina 3x5s. Kométa je vľavo dole v jasnejšej časti oblohy (autor: Anežka Horváthová).
Pozorovania teda boli vcelku úspešné a nás teší fakt, že sme kométu pozorovali zo Slovenska ako prví.
Ivan Majchrovič & Tomáš Maruška