CEDIC 2015

Po dvoch rokoch nastal 6.-8.3.2015 opäť čas na spoločné stretnutie astrofotografickej komunity. Stretnutie sa konalo tradične v Linzi v dolnom Rakúsku. Tentoraz to bola už štvrtá akcia, ktorej hlavným hosťom bol Don Goldman – prezident spoločnosti Astrodon. Po dvoch rokoch som stretol opäť známe tváre, skalných účastníkov CEDICu. Akcia sa začala už v piatok večer otváracou šou, v ktorej prezentovali organizátori CEDICu svoje fotografie z pobytu v Chile. Od soboty začal maratón prednášok a workshopov. Keďže tieto prebiehali paralelne, človek sa musel rozhodnúť, čomu dá prednosť. A niekedy to rozhodovanie bolo veľmi ťažké.

Akciu začal Christoph Kaltseis prednáškou s názvom „Absolute Point of Focus“. Čakal som síce niečo úplne iné (a očividne som nebol sám), ale aj tak sme sa dozvedeli zaujímavé veci. Autor popísal svoj vlastný postup ako pomocou Photoshopu zvýrazniť drobné detaily v obraze, zvýrazniť kontrast väčších štruktúr a dosiahnúť tak brilantný a ostrý obrázok. Zvýraznením ostrosti vo vybraných častiach tak dosiahneme 3D hĺbku. Po ňom nasledoval reklamný predel venovaný spektroskopii. Dozvedeli sme sa princíp práce spektroskopu BACHES Echelle od Baader Planetária. Hlavnou výhodou je, že dokáže vytvoriť spektrum s vysokým rozlíšením a zároveň v celom rozsahu vlnových dĺžok. Okrem teórie, ako toto zariadenie funguje, sme sa dozvedeli aj to, načo je takáto spektroskopia dobrá. Po reklame nasledovala prednáška Lorenza Comolliho o fotografovaní a filmovaní polárnej žiari. Na zachytenie tohto prekrásneho úkazu sa vybrala skupinka piatich fotografov na sever Nórska. Dozvedeli sme sa teda ako vlastne vzniká polárna žiara, kde je najlepšie miesto na jej pozorovanie a kedy sú najlepšie podmienky. Od čoho závisí farba polárnej žiary, v akej výške vzniká, prečo sú z našich zemepisných šírok pozorovateľné hlavne červené polárne žiary. Ako je najlepšie fotografovať a filmovať polárnu žiaru.
Po 30 minútovej prestávke začal druhé kolo prednášok Martin Rusterholz informáciami o spracovaní LRGB snímok. Od základného naplánovania fotografovania, cez výber nasnímaných dát, kalibráciu registráciu, spracovanie, zvýraznenie detailov, redukcie šumu až po finálne retuše a nastavenie pre publikovanie na webe. Nasledoval reklamný predel, v ktorom Steve Chambers z firmy Atik porozprával o plánovanom ukončení výroby CCD snímačov firmou Sony. Pomocou mnohých parametrov porovnal najbežnejšie CCD snímače. Z tabuliek vypadli snímače od Sony veľmi dobre, porovnateľne aj s najnovšími profesionálnymi snímačmi s niekoľko násobne vyššou cenou. Aká je teda budúcnosť Sony? To nevieme ani po tejto prednáške. Nasledujúci prednášateľ sa zo zdravotných dôvodov nemohol dostaviť. Namiesto informácií o verejnom vesmírnom ďalekohľade pre súkromnú astronómiu a výučbu boli premietnuté videá polárnych žiar od Lorenza Comolliho.
Nasledoval obed, pri ktorom sme sa s kamarátom porozprávali o spracovaní obrázkov, o nových postupoch a o dojmoch z doterajších prednášok.

Poobedňajšie kolo začalo zaujímavou prednáškou o určovaní správnej expozície. Ilias Ntagioglou z Grécka najprv identifikoval zdroje šumu pri vzniku astrofotografie, a potom vysvetlil ako možno jednotlivé šumové zložky eliminovať. Na základe vyčítacieho šumu kamery poukázal na to ako určiť maximálny počet expozícií, ktoré je ešte vhodné poskladať. Prednáška bola doplnená značnou dávkou matematiky a vzorcov. Okrem samotného jazyka však bola prednáška názorná a zrozumiteľná.

Od Wolfganga Prompera sme si v reklamnej pauze vypočuli informácie o produktoch Finger Lakes Instruments a Televue. Zaujal hlavne netradičný systém upínania komponentov pomocou prítlačného oceľového prstenca, filtrové koleso s dvomi zásobníkmi filtrov s centrálne umiestneným otvorom a okulárový výťah s neuveriteľnou presnosťou, nosnosťou a samozrejme cenou. Prednáška, ktorá nasledovala, prekonala všetky naše očakávania. Fabian Neyer vysvetlil ako postupuje pri snímaní a zobrazovaní slabých objektov. Všetci vieme ako dôležité je správne nasnímanie a aplikácia flat snímok. A vieme aj to, ako ťažké je správne nasnímanie týchto snímok. Fabian popísal postup ako „kalibruje“ umelé flaty pomocou flatov získaných snímaním nočnej oblohy. Výslednými flatmi kalibruje snímky, ktoré potom môže razantnejšie spracovať. Pri takomto spracovaní je možné zviditeľniť jemné štruktúry, ktoré by inak zanikli v pozadí. Mimochodom k problematike flatov sa vrátil aj Johannes Schedler. Poukázal na to, že pri snímaní takzvaných „sky flatov“, t.j. flatov fotených počas súmraku, nikdy nedosiahli uspokojivé výsledky. Až nainštalovaním svetelného panela sa situácia zlepšila. Taká je teda skúsenosť špičkových fotografov pracujúcich na 32“ ďalekohľade v Chile. Bodkou za týmto kolom prednášok bola reklamná vsuvka Chritopha Kaltseisa o aparáte Nikon D810A. Ide o odpoveď firmy Nikon na produkty Canon s označením „Da“, čiže aparáty modifikované pre astronomické použitie. Christoph popísal technické parametre a Johannes Schedler prezentoval snímky získané týmto aparátom v Chile. Išlo o prekrásne ostré zábery. Na ich kvalitu malo okrem samotnej zvýšenej citlivosti aparátu aj použitie špičkového objektívu 200mm f/2 a snímanie oblohy, ktorá má v podstate nulové svetelné znečistenie.
Po polhodinovej prestávke sme sa všetci zišli v kinosále (ak to tak možno nazvať), kde sme si vypočuli prednášku Dona Goldmana. Dozvedeli sme sa o vzniku planetárnych hmlovín a o spôsobe ich fotografovania. Nasledoval interaktívny program, niečo ako 3D planetárium. Videl som ho síce už štvrtý krát, ale zážitok je to stále úžasný. O perfektný zážitok sa stará 8 projektorov premietajúcich obraz 16x9m na stenu a podlahu súčasne. Toto bola pre mňa bodka za sobotňajším programom. Neskorú večeru sa mi už absolvovať nechcelo.

V nedeľu ráno začínali prednášky až o 9:30, preto bolo dostatok času na preskúmanie okolia hvezdárne v Linzi.

Po rannej prechádzke sme teda začali tentoraz praktické ukážky. Prvou bola prezentácia Vicenta Perisa o spracovaní obrázkov v Pixinsight. Nešlo o začiatočnícke ukážky. Predpokladom bola solídna znalosť programu a prostredia. Témy to však boli výborné. Prvou bola ukážka ako dosiahnuť pri spracovaní úzkopásmových snímok pomocou HST palety žlto modré farebné odtiene. Druhou ukážkou bolo využitie Ha snímky ako L kanála v LRGB snímkach. Tento postup prináša výborné prekreslenie detailov. V postupe bolo prezentované, ako zabrániť zružoveniu obrázku a potlačeniu modrého hala okolo hviezd. Poslednou ukážkou bolo správne vyváženie bielej pri problematických obrázkoch. Príkladom bola snímka temnej hmloviny, v okolí ktorej sú všetky hviezdy zahalené prachovými hmlovinami, a preto majú teplé tóny.
Po obede sme sa stretli na poslednej praktickej ukážke. Don Goldman na nej vysvetlil princíp fungovania úzkopásmových filtrov, ich konštrukciu (zloženie), a potom na konkrétnom príklade predviedol kombinovanie úzkopásmových obrázkov do HST palety. Opäť sa ukázal jeho dar jasne a zrozumiteľne vysvetliť tento postup. Z minulosti som ho síce poznal, ale pár krokom som nerozumel. Tu na to stačilo pár viet. S týmito praktickými ukážkami bežali paralelne aj prednášky, ktoré som ale neabsolvoval. Žiaľ, nedalo sa byť na dvoch miestach ako relativistická častica.
Celé podujatie bolo opäť v múzeu Ars Electronica Center. Vystavujúci partneri tentoraz priniesli prekrásne technické kúsky. Okrem špičkových montáží 10micron a Takahashi to boli ďalekohľady PlaneVawe, Takahashi, Officina Stellare, Televue, kamery Atik a FLI.