Dva roky prešli ako nič a v Linzi sa 10-12. marca opäť konala konferencia venovaná astrofotografii. Konferencia sa tradične konala v priestoroch vedecko-umeleckého múzea Ars Electronica. Každý druhý rok sa tu stretávajú záujemcovia z celého sveta. Nebolo tomu inak ani tento raz. Hlavnými hosťami boli Adam Block (Mt. Lemmon Sky Center) a Jerry Bonell (astrofyzik z JPL, známy zo stránky APOD). Slovensko v radách poslucháčov reprezentovali dvaja účastníci – ja a Kolec. Tentoraz som sa rozhodol vyskúšať pobyt v Linzi od piatkového popoludnia. Prvý krát som sa teda zúčastnil otváracieho programu. Otvárací program však nebol motiváciou prečo ísť o deň skôr. Hlavné bolo užiť si Linz o kúsok dlhšie.

Robot pretáčajúci flitre do obrazcov. Autor: Zuzka Marušková

Cesta na miesto určenia bola mimoriadne pekná aj napriek neustálemu mrholeniu. Z dôvodu dopravného kolapsu na diaľnici (nehoda niekde pred Linzom) sme sa od mesta Melk viezli prekrásnou cestu v údolí Dunaja. Cesta viedla väčšinou pár metrov od rieky, jemne sa krútila a občas prechádzala malebnými rakúskymi dedinkami.

Vo vstupnej hale bola rozložená technika, nad ktorou by zaplesalo srdce nejedného astrofotografa. Vystavené tu boli fotografie Adama Blocka, kamery a filtrové kolesá firmy Finger Lakes Instruments, astrografy Officina Stellare, Takahashi, PlaneWave, montáže 10micron, Takahashi, Avalon a stabilným hosťom bola spoločnosť ATIK a Steve Chambers rozdávajúci úsmevy na všetky strany.

W. Promper v neformálnej debate so zástupcami Finger Lakes Instruments. Autor: Zuzka Marušková

Konferencia je rozdelená do paralelných blokov prednášok a workšopov. Keďže sa nedá byť naraz na oboch, rozhodol som sa tento rok pre workšopy. V jednom prípade sa workšop skončil trocha skôr, tak som si mohol pozrieť aj prednášku Yuriho Beletskeho z ESO.

Sériu workšopov zahájil Wolfgang Promper (http://www.astro-pics.com/) prezentáciou ako dosiahnuť konzistentné výsledky pri snímaní a spracovaní obrazu. Za hlavné faktory označil dôsledné poznanie svojej techniky, snímaného objektu, podmienok v mieste snímania. Rovnako je treba vedieť ako sa správa technika pri zmene podmienok (teplota, seeing, vlhkosť, nadmorská výška), aká je stabilita kolimácie a zaostrenia. Za dôležité tiež považuje plánovanie snímania (východ, kulmináciu a západ snímaných objektov). Pri fotografovaní radí dať pozor na naplnenie kapacity snímača a prevenciu vzniku RBI (Residual Bulk Image). Ak napríklad fotíme najprv flaty, pred samotným snímaním treba kameru opäť zohriať a vychladiť. Takto dôjde efektívne k zrušeniu náboja na snímači.
Pri snímaní jasných objektov odporúča fotografovať RGB a vynechať L. Fotiť tak aby pozadie snímok malo niekoľko sto ADU. Odporúča aj štandardizovať expozičné časy, aby nebolo treba neustále tvoriť kalibračné snímky kvôli zmene snímania. Temné snímky a biasy odporúča fotografovať každých 6 mesiacov, aby korelovali so zmenou vlastností kamery.

Pri snímaní kamerami s nízkym šumom odporúča nepoužívať temné snímky na kalibráciu. Zbytočne by do snímok zaniesli šum. Postačí kalibrácia bias snímkou a temný snímok použiť len ako mapu hotpixelov. S tými si však poradí spracovanie ak je zároveň robený dithering.

Pre konzistentné výsledky pri spracovaní odporúča používať kalibrovaný monitor.  Bez kalibrácie ani jeden obrázok.

Keď to tak zhrniem, dozvedeli sme sa samé známe veci. 🙂

Druhým workšopom bola prezentácia Davida Lindemana o tvorbe LRGB snímok vo falošných farbách a o tvorbe veľkých mozajok. Táto prezentácia ma takmer dorazila. Autor ju rozdelil do 174 snímok v 12 kapitolách. Takmer polovicu času strávil prezentovaniu vlastného programu na plánovanie mozajok. Program sa volá Sky Surveyor a autor ho ponúka zdarma. Program potrebuje na svoju činnosť MaxIm DL a Ascom Platformu. Program má výhody hlavne v prípade práce viacerých autorov a viacerých prístrojov na jednej mozajke. Vtedy dokáže naplánovať snímanie do maximálnych detailov a zjednodušiť tak koordináciu práce medzi autormi. Sám som si však vyskúšal snímanie mozajky 7×7 polí a ani plánovanie ani spracovanie obrázkov som nepovažoval za problém hodný špeciálneho programu. Obyčajný tabuľkový procesor (Open Office) postačil na kompletný menežment snímania.

Tešil som sa hlavne na tvorbu LRGB snímok vo falošných farbách, no nedočkal som sa. Pred koncom prezentácie, ktorá bola odhadom tak v 3/4 svojho obsahu som musel pokračovať v ďalšom programe.

Tretím workšopom a v sobotu aj posledným bola prezentácia o časozbernom snímaní a spracovaní videí od Justina Kabausa. Hlavným motívom bolo vyriešenie problému, s ktorým sa stretol asi každý astrofotograf snímajúci časozberné videá. Ako nasnímať prechod zo dňa do noci a naopak čo najplynulejšie. Justin predviedol svoju techniku a ako jedinú „špeciálnu“ položku uviedol kábel na pripojenie fotoaparátu k tabletu. Tablet totiž používa v spojení s programom DSRL Dashboard (https://dslrdashboard.info/qdslrdashboard-v3-5-3-for-ios-and-android/) na riadenie snímania. Tablet slúži na snímanie, vyhodnocovanie snímok a korigovanie expozícií počas súmraku alebo svitania. Aký je teda postup majstra?

V prvom rade je potrebné predísť blikaniu, preto odporúča nastaviť manuálne parametre. Nastaviť manuálne dĺžku expozície, ISO. Ak ide o objektív s elektronickým ovládaním clony, tak nastaviť plný otvor. Inak dochádza pri snímaní k zacloneniu, čo nikdy nie je úplne presné. Výhodou je objektív s manuálne nastaviteľnou clonou. Zásadne snímať do RAW formátu.

Pri samotnom snímaní nastavuje interval medzi snímkami na 27s. Nočné expozície sú dlhé 25s a 2s slúžia na uloženie obrázku. Počas dňa začína snímať pri ISO 100, clone 2,8 a čase 1/4000s. Počas súmraku tablet riadi exponovanie a postupne mení parametre snímania na 20s, ISO 3200 a clonu 2,8. Pri dosiahnutí 20s expozície prejde na manuálnu korekciu času postupne na 25s a odpojí tablet. Ten dá nabiť aby bol pripravený na snímanie pri rannom úsvite. Ráno potom zopakuje sekvenciu v opačnom poradí. Kábel na prepojenie používa preto, aby znížil spotrebu tabletu.

Na samotné snímanie používa intervalometer, ktorý vykonáva snímkovanie v pravidelných 27s intervaloch. Výhodou je to, že ak dôjde k výpadku tabletu, tak dokáže núdzovo dosnímať sekvenciu aj ručne.

Na spracovanie sekvencií používa program LR Timelapse (https://lrtimelapse.com/). Tento program dokáže analyzovať snímky a vytvoriť korekcie potrebné na vyrovnanie rozdielov v expozícií. Na samotné korekcie používa autor program Adobe Lightroom (http://www.adobe.com/sk/products/photoshop-lightroom.html). Po niekoľkých iteráciách a korekciách je výsledkom séria snímok s vyrovnaným prechodom zmien pozadia. Výstupom je pekná plynulá animácia bez rušivého blikania a s plynulým prechodom zo dňa do noci.

Pri korekciách v Lightroom autor vystríha pred používaním funkcie Clarify, Whites a Blacks. Majú za následok rozladenie farebnosti medzi kľúčovými snímkami.
Po workšope ostal nejaký čas, tak sme zabehli ešte na koniec prednášky Yuri Beletskeho. Prezentoval nové observatórium v Chile (https://www.facebook.com/chilescope), ktoré ponúka služby vzdialeného pripojenia a snímania. K dispozícii sú síce len tri ďalekohľady, zato ale úctyhodných parametrov. Záujemcovia majú k dispozícii 2 polmetrové svetelné newtony a jeden 1metrový cassegrain. Všetky prístroje sú od ASA. Hoci rozprával o celom priebehu budovania, v podstate šlo o komerčnú prezentáciu, keďže na záver nechýbal ani cenník služieb 🙂 .

Záverečným bodom sobotňajšieho programu bola filozofická prednáška Adama Blocka o estetike a vnímaní obsahu fotografií. Žiaľ nebolo to tak zaujímavé ako prednáška Davida Malina na predchádzajúcom ročníku. Nasledovala spoločná fotografia a potom ešte krátky zážitok z putovania vesmírom vo vynovenom  8K 3D kine Deep Space.

Vizualizácia magnetických polí Zeme pri 3D projekcii. Autor: Zuzka Marušková

Nedeľa začala najočakávanejšou prezentáciou – Odstraňovanie gradientov v PixInsight od Vicenta Perisa. Napriek pomerne dobrej znalosti celého nástroja (DynamicBackgroundExtraction je jedným z najpoužívanejších modulov) som bol celkom prekvapený niektorými funkciami, nastaveniami a hlavne postupmi, ktoré autor predviedol. Potvrdil mi moju teóriu o postačujúcom malom počte vzoriek pri definovaní pozadia a potvrdil mi môj postup na definovanie vzoriek pozadia pri hustom hviezdnom poli. V takomto prípade používam odstránenie hviezd aplikáciou MultiscaleMedianTransformation (odstránené sú všetky vrstvy okrem R – spravidla stačí 6-7 vrstiev). Na takomto obrázku položím vzorky pre DBE a aplikujem úpravu na obrázok s hviezdami. Presne toto predviedol aj Vicent. Rovnako ukázal, že nie je problém aplikovať DBE niekoľko krát po sebe a dosiahnuť želaný výsledok postupnými krokmi. Z tejto prezentácie som si nerobil poznámky, snažil som sa maximálne sústrediť na jej obsah a kľúčové momenty som nahrával ako video. Neskúr skúsim spracovať obsah do samostatného článku.

Posledným workšopom bola prezentácia Adama Blocka kde predviedol niekoľko ukážok ako postupuje pri spracovaní obrazu. Ukážky boli o odstránení kazov v obraze nahradením časti pokazeného kanálu (v tomto prípade červeného) rovnakou oblasťou z iného kanála (napríklad zeleného) a následnou korekciou farby.

Adam Block v záverečnej prezentácii.

Ďalej sa venoval technike tvorby LRGB obrázku, kde vytvorí najprv L kanál podľa svojej predstavy a k tomuto kanálu potom prispôsobuje a pridáva cez masky rôzne časti saturovaného RGB obrázku.

Ako aplikovať dekonvolúciu, ako miešať Ha kanál do obrázku… Všetky ukážky boli v programe Photoshop, no s Kolecom sme skonštatovali, že všetko ukázané bolo riešiteľné aj v našom obľúbenom PixInsight.

Zaujímavou ukážkou bola demonštrácia špeciálnej vlastnosti programu CCD Stack (http://www.ccdware.com/products/ccdstack/). Pri analýze obrázkov, ktoré plánujeme poskladať, je možné označiť na vybraných obrázkoch miesto s kazom (napríklad  náhodné prachové zrnko, ktoré uniklo flatu) a toto miesto je následne vynechané z týchto obrázkov pri ich spracovaní. Samotné obrázky nie sú nijako modifikované.

Týmto workšopom sme sa všetci rozlúčili, zbalili a pobrali sa domov. Celkovo možno tento ročník označiť za vydarenejší ako predchádzajúci. Stále mi však vadí, že nie je možnosť zúčastniť sa všetkých prezentácií. Pri paralelnom procese to logicky nie je možné a organizátori tomu nepomáhajú, pretože registrovaným účastníkom nedajú k dispozícii prezentácie alebo záznamy z prednášok. Tie sú žiaľ k dispozícii s veľkým časovým oneskorením a žiaľ nie všetky.