Na snímanie objektov som dlhý čas používal prístroj Borg ED77. Je to malý ED refraktor, ktorý je prenosný a veľmi modulárny. Jeho nevýhodou je malý priemer optiky, ktorý vyžadoval na získanie prekreslenej snímky stráviť mnoho času fotografovaním. Pretože som nemal možnosť výroby, jedinou možnosťou získať väčší prístroj na fotografovanie bola jeho kúpa.
Po nejakom čase sa mi naskytla možnosť zakúpiť takýto ďalekohľad – špeciálny fotografický ďalekohľad. Ďalekohľad mal pomerne veľký priemer (200mm), veľký 3″ korektor, tubus z uhlíkového kompozitu. Veľký – viac ako 3″ výťah. Mal uniesť kameru triedy G4 (Moravské přístroje). Keďže som chcel fotografovať kamerou G2, všetko doslova hralo do karát. Realita však bola troška iná. Spomínaný výťah sa ukázal ako najslabší článok. Rozhodne neuniesol ani kameru rady G2. Postupnými testami som eliminoval podozrenia na chybnú optiku, či priehyby tubusu. Testovanie trvalo pomerne dlho. Ešte dlhšie trvalo odhodlávanie sa na nejakú zmenu. Keďže som nemal možnosť výroby/úpravy súčiastok na mieru, ponechal som prístroj tak ako bol a vrátil sa k Borgu.
Prešlo niekoľko rokov, počas ktorých astrograf odpočíval a ja som premýšľal nad iným prístrojom. V hlave mi poletovalo niekoľko variant a nebolo jednoduché sa rozhodnúť. Jednou z možností bolo kúpiť skutočne kvalitný prístroj. Ale aký? Niektorí kamaráti sa rozhodli kúpiť lacný prístroj a upraviť ho. Nemal som však technické prostriedky na úpravu prístroja. Keď som si to neskôr analyzoval, tak by som vedel z takéhoto prístroja využiť len primárne zrkadlo. Žiadnej inej komponente som nedôveroval. Niektorí kamaráti si kúpili drahý astrograf nemenovanej Rakúskej firmy a každý z nich riešil vážnejšie, alebo menej vážne problémy. Keď už ani tak drahé prístroje nie sú bezchybné, zahodil som aj túto myšlienku. Situácia stále bez viditeľného riešenia…
Pred nejakým časom sa mi ozval veľmi dobrý priateľ a ponúkol mi možnosť vyrobiť nejaké súčiastky podľa potreby. Po krátkom rozhodovaní, či vraziť čas, peniaze a zbytky nádeje do nefunkčného astrografu, tuningu lacného nového alebo (ako správne navrhol kamarát) postaviť radšej od základu nový prístroj, padlo rozhodnutie pre úplne nový prístroj. Napokon na konštrukcii Newtonovho ďalekohľadu zase nie je nič zložité. Jeden veľký som pred časom postavil. Mal som v hlave presnú predstavu, aké slabiny majú komerčné prístroje a na čo si musím dať pozor. Rozhodol som sa pre prístroj s ohniskom cca 1200mm a hmotnosťou do 25kg. Optická sústava Newton s korektorom vykresľujúcim bez vinetácie pole kamery G3 16200. Ohnisková vzdialenosť bola limitovaná potrebou ustaviť techniku v dostatočne krátkom čase s istou presnosťou. Hmotnosť zase určili pozorovania formou výjazdov a potreba prenášať a skladať techniku. Predajom nevyužívanej techniky sa mi podarilo získať nejaké financie na štart projektu.
Úvodné rozhodovanie prebehlo medzi možnosťami D=300mm F/4 a D=400mm F/3. Stručná analýza ukázala, že hmotnostne by sa aj väčší prístroj dal utiahnúť. Avšak potreba obrovského korektora, sekundáru, výťahu a ich astronomická cena poslali myšlienku na F/3 astrograf do ríše snov. Rozhodol som sa teda pre realizáciu prvého prístroja. Na stretnutí HAF som ešte overil túto teóriu s majiteľmi podobných ďalekohľadov. Aby som si bol istý manipulovateľnosťou, pár krát som si skúsil podobne veľký a ťažký prístroj nasadiť na montáž. Išlo to bez problémov. Rozhodnuté, idem do priemeru 300mm a ohniskovej vzdialenosti 1200mm.
Naštudoval som si rôzne konštrukcie prístrojov. Niekoľko krát som si prepočítal celú konštrukciu, overil rozmery a vinetáciu. V priebehu niekoľkých týždňov som postupne sfinalizoval model do konečnej podoby. Keďže fotografujem na šírom priestranstve bez ochrany pred prípadným vetrom rozhodol som sa pre trubkovú otvorenú konštrukciu. Výsledok návrhu je v priložených snímkach.
Jeden z prvých návrhov modelu.
Takmer finálna verzia
Pokračovanie nabudúce…