Pri stavbe astrografu je naplánovaná výroba niektorých častí z uhlíkového kompozitu. Keďže s týmto materiálom máme zatiaľ málo skúseností, kamarát vyskúšal najprv jednoduchý pokus. Spraviť rovnú dosku, ktorú využijeme na niektoré ploché diely. Na tomto pokuse si otestujeme výslednú kvalitu výrobku, jeho mechanické vlastnosti a spotrebu materiálu.

Kamarát pripravil „vývojové laboratórium“ v garáži. Takto začínali mnohé, neskôr úspešné firmy. 🙂 Na oceľovú platňu umiestnil 8 vrstiev tkaniny a celé toto štvorcové dielo prikryl fóliou. Po utesnení okrajov odčerpal z fólie vzduch a ventilom napustil potrebné množstvo živice. Celok vytvrdzoval približne 24h. Výsledkom je platňa hrubá cca 3mm. Využili sme ju na výrobu clony primárneho zrkadla a clony sekundárneho zrkadla. Plocha umiestnená na kovovej platni má dokonale hladký povrch. Vyzerá ako sklo. Na opačnej strane vytvorila tkanina pomerne hrubú štruktúru. To plánujeme využiť pri tvorbe tubusov na primárnej a sekundárnej časti.

Z kúska platne vznikla okrem clony primárneho zrkadla aj clona sekundáru.

Na základe tohto pokusu sme pokračovali vo výrobe tubusov pre primárnu a sekundárnu časť ďalekohľadu. Najkomplikovanejšou sa ukázala výroba kopyta. Prvá verzia z masívnej oceľovej rúry skončila rozmetaná po dieľni. Napokon sme usúdili, že nie je potrebné vytvoriť kompletný uzavretý valec, pretože v sekundárovej časti je aj tak prerušený okulárovým výťahom. Pohľad na model ukázal, že aj primárna časť sa dá vyrobiť takýmto spôsobom. Spoj sa vo výsledku skryje pod upínaciu lištu.

Výsledkom laminovania je celkom pohľadný tubus. Vo finále ešte upravíme výrez pod okulárovým výťahom.