Po dlhšom čase sa opäť objavila kométa, ktorá mala podľa predpovedí atakovať hranicu viditeľnosti voľným okom. To samozrejme nenechalo masmédiá chladnými a výdatne informovali o tejto kométe. Žiaľ počasie nie celkom spolupracovalo a veľkú väčšinu nielen Slovenska ale priam aj Európy zahalila hustá nízka oblačnosť.Na juhu Slovenska sa nám nepodarilo kométu ani odfotiť ani pozorovať. Našťastie priatelia z Považia mali úspech a vystihli zopár okien jasnej oblohy. Ale bolo to tesné. Viac v správe, ktorú poslal Boris Kardoš.
Presne toľko parád čo nám kométa ZTF E3 pozdĺž svojej cesty ponúkla, presne toľko šancí využilo počasie, aby nám ich pozorovanie znemožnilo. Ani som nepísal, keď sme sa vrátili z nočného buď bleskového, alebo plánovaného výjazdu naprosto s prázdnou. Večer 23.1.2023 to podľa meteorologických modelov vyzeralo viac než nádejne a tak sme sa stretli dokonca štyria v Čelkovej Lehote na „Obrázku“. Tí, ktorí boli, uverili aký môže byť rozdiel medzi predpoveďou a realitou.
V noci z 24./25.1. počasie počas dňa korešpondovalo s predpoveďou a pretrvalo do večera. Jasný signál zdvihnúť kotvy a ísť na stretnutie s kométou. Ani tento večer však nevydala svoje tajomstvá lacno, tobôž nie zadarmo. Trafili sme presnú inverznú hranicu a hmla nám vlažila nohy presne presne tak ako vlnka bežiaca po piesčitej pláži. Snímať sme začali 20:45 a mohla sa začať tá pravá januárová bitka o prvenstvo v neľahkom zápase. Také mrznutie techniky by dalo práce aj s prístupom k sieťovému napájaniu. K šťastiu k dispoozícii zostala súca kapacita akumulátorov a tak čo malo na svojom konci vodič fénovalo. Aj cez všetky útrapy jediný pohľad na túto krásavicu razom splatil spomínané drobnosti.
Snímali sme na troch montážach – Magalhaeš s Newtonom 130/650 (spracovaných zatiaľ 74x1min v DSS), Samo fotil zo Star Adventurer v ohnisku 135mm a Jarka prvý krát a úspešne zvládla prácu so Star adventurer mini a Sonnarom 3,5/135 Karl Zeiss a Canonom 350.
Nakoniec by bola bez rolúčky zdúchla, vlasatica. Tak sa nám podarilo ju aspoň pokvákať, a na pamiatku posielam pár jej vlasov, ktoré tak neochotne púšťala…
Toľko z Borisovej správy. Výsledkom pozorovania sú nasledovné obrázky:
Autor: Boris Kardoš
Autorom ďalších fotografií je Samo Toman.
Týmto úspechom sa však odvážna partia nedala ukolísať a uspať na vavrínoch. O pár dní neskôr nastúpili do boja s počasím skúsenejší a pripravenejší. Podrobnejšie v ďalšej správe od Borisa.
Nech čítame o kométach populárnu knihu, či tvrdšiu
monografiu, obvykle každá začína v duchu veľmi podobnom ako zovšeobecnil Terry Lovejoy, a síce, že kométy sú ako mačky: majú chvost a robia si čo
chcú. Šelma je jednoznačne v nich a nenájde sa snáď nik, kto by chcel zastupovať opozíciu. Pekným príkladom je kométa ZTF E3. Jej príchod sme horlivo očakávali a každý z nás si po svojom ku nej vysekával schodík po schodíku. Mám v čerstvej pamäti ako nám vždy nejakou kúzelnou náhodou prekĺzla doslova ako mrštná mačka. Svoje o tom vedia mnohí z nás…
Tento víkend sa stal učebnicovým príkladom šnúry takýchto náhod a prekvapení. V sobotu Aladin a družicové zábery ukazovali jednoznačnú šancu sa rozlúčiť s kométou, aspoň z pohľadu jej maximálnej jasnosti pred príchodom Mesiaca na rannú oblohu. Samo, Jarka a ja sme mali
rozdelené tri nočné hliadky, no oblačnosť ani náznakom nenaznačila trhlinu, cez ktorú by sa mohli rozoviať vlasy kométy.
Naopak v nedeľu, všetci úplne zmierení s porážkou, ešte počas dňa úplne v rozpore s predpoveďou nastúpilo nádejné počasie. Iba tu a tam sa objavili vysoké riasy no tie sa so súmrakom ochotne rozplynuli. Tesne pred polnocou
začala nádejná cesta do Čelkovej Lehoty na „Obrázok“. Nastala suchá vymrznutá zima a vo výške 550 m.n.m. sa ortuť teplomera ustálila na -11 st. Mesiac ešte nechal príležitosť na pokojné nastavenie prístrojov a po jeho západe začali tri aparáty sekvencie. Pracoval Samov Samyang f=135mm, Jarka cez MC Sonnar 3,5/135 a ja som obskakoval Magalhaeša s Newtom 130/650. Výsledok, ktorý vám posielam je 48×1 min. Jediné čo ma na sekvencií trápi je nedostavená montáž, lebo sa nedali podložiť
stavacie skrutky M12 na nohách. Terén bol totiž silno zľadovatený a bál som sa podkĺznutia montáže. Neviem či na škodu, či na šťastie, no montáž chtiac – nechtiac visela na šikmom ľade ako Reinhold Messner na cepíne na severnej stene Matterhornu. Tak niekedy vyzerá realita poľných
stanovíšť…
Snímanie sme dokončili ráno presne o 4:15, lebo nás povolali pracovné povinnosti a išli sme rovno do práce. Nakoniec, verte, neverte o 4:30 sa zamračilo na celú oblohu.
Tentoraz poslal krátku správu aj Samo.
V nedeľu večer som bol u Borisa a majstrovali sme spoločne snímky kométy z týždňovej akcie. Už keď som k nemu prichádzal okolo 18. sme si všimli, že napriek predpovedi je jasno. Podľa družicových snímok nám svitla malá nádej že si kométu nafotíme ešte raz… Dohodli sme sa, že namiesto piva sa pre istotu pripravíme čo to pospíme a v prípade, že počasie vydrží o polnoci sa stretneme na známom mieste. Nuž počasie vydržalo a tentokrát nás netrápila ani hmla a vlhkosť. Vďaka tomu bolo aj skutočných -10°C relatívne príjemných a pocitovo bolo teplejšie.
Výsledkom tohto pozorovania boli pekné obrázky kométy. Najprv obrázky Borisa Kardoša:
A ďalej obrázky Sama Tomana:
Na záver ešte pridávame fotku od Ruda Formánka.
Toľko pozdrav od priateľov. My sme radi, že sa niekomu z partie podarilo nasnímať kométu a neostala tak nepovšimnutou šelmou.
Autori fotografií: Boris Kardoš, Samo Toman a Rudo Formánek.