Niekedy začiatkom minulého leta pri bežnej prehliadke dlhodobých predpovedí komét na stránke Seiichiho Yoshidu mi oči zastali meravo stáť na pozoruhodnom čísle +4,5m. Jednalo sa o kométu ZTF E3, ktorá mala sotva tri mesiace odo dňa, kedy od pozemšťanov dostala svoje meno. Akoby sa to udialo včera, celkom presne si spomínam, ako mi vyskočil tep pri pomyslení na dlhokánsky chvost kométy a smaragdové svetlo jej jadra, ktoré vystúpi z čiernej noci.
Kyvadlo hodín v mojej mysli uprenej na kométu sa týmto pádom dalo do pohybu. Začali vážne úvahy ako slečnu privítam a či vôbec moje sily budú stačiť na to, aby moja túžba uvidieť ju prišla na miesto stretnutia včas. Požiadavka na pozorovaciu techniku – ťažisková otázka…
Náš klub vlastní okrem iných prístrojov montáž HEQ5, ktorá je veľmi dobrým pomocníkom na širšie rozpätie optiky a ponúka dostatočné možnosti na pokrytie astrofotografie. Práve táto montáž vypadla z hry pri mojej účasti na stretnutí s kométou. Uplynulo totiž iba málo času, keď začala tešiť a plniť dobrú službu Mircovi Jedličkovi vo Vsetíne. Počas expedície Perzeidy ju potom nakrátko používal Patrik Formánek. Takto
znela chlapská dohoda a tá platí. Nedávno náš klub zakúpil Schmidt – Cassegrain 280/2800 a tým sa zúžil rozpočet klubu. Ďalšie oslabovanie beztak skromného rozpočtu nepripadalo do úvahy a tak zostala posledná možnosť – vybrať si medzi kúpou napr. HEQ-5-tky, alebo sa pustiť do výroby svojej vlastnej montáže. Chvíľu sa pomyselná miska váh posudzujúca kúpu / výrobu zvažovala ku kúpe. No k čertu, akoby napriek,
nie a nie sa objaviť na inzercií súca HEQ pätorka. Cena novej je ešte vždy privysoká. Čas cválal, týždeň, dva, prešiel by aj tretí a štvrtý a nestalo by sa reálnym ani to, ani ono. Takže miska váh sa v okamihu zvrtla rovno, presvedčivo a nemenne na stranu výroby.
Predchádzajúce skúseností z rokov 2017 a 2018 mi dali smelosť do výroby, lebo dvojica ťažkých paralaktických montáži Enceladus 60 a neskoršia Albireo 40 úspešne viedli ďalekohľady a podrobili sa skúškam dospelosti. Albireo 40 nás tešilo na Perzeidách a niesla v tom roku zakúpený Newton 300/1500.
Písanka novej epizódy otvorila svoju prvú nepopísanú stranu. Preteky mohli začať, kladivko úderníka hrozivo visiace nad kapsľou štartovacej patrony čakalo na uvoľnenie spúšte. Dvadsiaty september. Deň kedy začala výroba novej prenosnej montáže určenej na fotografovanie novej kométy. Po nej aj všetkých, ktoré nás navštívia. Istú dobu pred spomínaným dňom na sklonku leta ma strhol príbeh Ferdinada Magellana. Podarilo sa mi zohnať takmer celú plejádu kníh opisujúcich tento strhujúci príbeh a
jeden z najväčších počinov ľudstva. Náhodnou koincidenciou týchto dvoch udalostí sa o niekoľko týždňov meno Fernao Magalhaeš dostalo na novonatretý kryt polárnej osi mojej montáže. Práve 20. septembra 1519 vyplávala Magalhaešova flotila zo Sevilly a vydala sa tam, kde ľudská bytosť nikdy nevstúpila. Vidím kúsok poézie v tom, že prvé svetlo pozorované na novej montáži je vyslané poslom z temnôt kozmu, ktoré ešte
nikdy nevidelo oko žiadneho z pozemšťanov.
Presne ako pri výrobe Montáži Enceladus a Albireo, našli svoje uplatnenie návody z knihy RNDr. Ivo Zajonc – Stavba amatérskych ďalekohľadov a fotokomôr, Hurbanovo 1985. Potom tiež skúsenosti a úspečné montáže mojich dvoch, žiaľ zosnulých priateľov Mariána Mičúcha a Františka Michálka. Vyrobil ich práve František Michálek podľa kmeňových návodov Iva Zajonca. Samozrejme so svojimi modifikáciami. Je súčasťou mojej povahy príliš nevybočovať so zabehnutej cesty, pokiaľ je schodná a spoľahlivo ma privedie v cieľ. Tieto montáže sprevádzali moje začiatky a stali sa mojim súputníkom po všetky dni, ktoré mi vyĺňala astronómia. Montáž Magalhaeš teda pokračovala v šľapajách svojich predchodkýň. V tomto prípade, okrem iného, vstúpila do hry konštrukčná hmotnosť kvôli jej transportnosti. Pri študovaní parametrov HEQ 5-tky, ktorej približná konštrukčná dimenzia mala vojsť do montáže Magalhaeš. Jej hmotnosť je teda bez statívu a protiváh cca 15kg. Nakoniec sa aj táto neľahká úloha podarila. Montáž sa stala skutočnosťou za 5 týždňov tvrdej a často vysiľujúcej práce. Hotová montáž prvý krát nastúpila na „mólo“ prehliadky počas našej návštevy Vsetínskej hvezdárne 10. novembra 2022. Potom nastalo niekoľko úprav v časti mechanickej, obzvlášť však elektrickej. Keďže sa jedná o montáž používanú vo voľnej prírode, riadenie krokového motora muselo mať napájanie 12V.
Opis montáže Magalhaeš: Nemecká paralaktická montáž vyrobená podľa predlohy Ivo Zajonc 1985. Obe osi sú priemeru 30mm z ocele. Obe osi sú držané dupľovaným domcom. Jedna os je tým pádom prichytená o základnú dosku z hliníka štvoricou domcov. Deklinačná os je pripevnená kužeľovým púzdrom poisteným maticou. Obe osi majú mechanický jemný pohyb. Silu v telesách jemných pohybov vytvárajú pružiny s automobilových ventilov. Pohon montáže je krokovým motorom v rektascenzií. Prevody tvorí dvojica šnekových kolies. Deklinačná os poháňaná nie je. Polárny klin je pevný, sklon polárnej osi sa realizuje pomocou nastavacích skrutiek (severná noha). Základňa polárneho klinu je aretovaná trojicou skrutiek M8 a pri justáži sa pohybuje medzi dvojicou nastavovacích tlačných skrutiek do unášača.
Upínanie ďalekohľadov: Pravá strana je riešená spoločnou platformou s rybinou pre Losmady a Vixen lišty a obsahuje aj krížovú suport pre nastavovanie pointačného ďalekohľadu. V mojom prípade hľadáčik 8×50. Ľavá strana je venovaná iba protiváhe. Keďže tyč protiváhy je pomocou príruby pevne spojená s osou deklinácie, je možné rovnako ju prestavať na plnohodnotnú ďalekohľadovú časť. Vyhľadávanie objektov je riešené dvojicou delených kruhov priemeru 130mm. Kruh rektascenzie je inštalovaný na hl. šnekovom kole. Tým pádom sa jeho hodnota počas pozorovania nestáča. Polárny hľadáčik je inštalovaný do spodných domcov polárnej osi a na vyhľadávanie Polárky sa využíva hľadáčik 6×30 navlečený do pripravku vyrobeného z POM. Prípravok sa po vyhľadaní Polárky odmontuje.
Nasleduje malá galéria s obrázkami montáže:
Ako bonus ešte video z výroby šnekových kolies.