Stará pravda hovorí : dáš – získaš, nedáš – stratíš. S týmto heslom by som začal a povedal pár slov o pomoci amatérov amatérom. Prešlo síce veľa času, ale možno si spomínate, že obria montáž z hvezdárne Galileo z Kamennej Poruby už raz skončila na prevýchove v mojej dielni. Vtedy sa dávala do „richtigu“ jej neposlušná prevodovka v rektascenzii. Keďže nestála ďaleko odo mňa v Kamennej porube, ale celkom blízko pri strojoch sa stihlo ešte pár kozmetických úprav, akoby bižutéria ku hlavnému mejkapu.

Čas však plynul aj u nás a medzičasom sa podarilo i nám posunúť možnosti pohonov montáži na úrovni domáceho dielenského spracovania o kúsok ďalej. No nie iba to. Obrovský pokrok zaznamenal hlavne Samo, ktorý poňal softvér Onstep do špiku kosti a prinútil všetky jeho súčasti rozhýbať naše „železá“.

Keďže neustále „žhavíme“ telefónnu linku, varíme email a otvárame dvere v príbytkoch priateľov astronómov, jednoducho sa stalo, že v jednom príbytku nový Onstep návštevu zmenil na trvalý pobyt. Tentokrát u chlapcov v Kamennej Porube.

Často sa stáva, že udalosti sa rozbehnú ako ozubené kolesá a idú hladko od prvého zuba a tak až do konca.

Tentokrát sa oprava zaobišla bez strašného a ukrutného transportu montáže do dielne a úprava sa odohrala iba na koncových a montovateľných koncových skupinách pohonov rektascenzie a deklinácie. Samo si zobral časť elektrickú a ja mechanickú. Obom nám úprava trochu premastila RAM-ku a po špičkách sme obaja pekne potichu prekľučkovali mínové pole a až na samom konci s veľkým pokrikom „hurá“ naša práca mohla dostať priezvisko Hotová.

Posledným a najdôležitejší ohnivkom, ktoré má vždy posledné a najdôležitejšie miesto v retiazke udalostí je montáž a odskúšanie.

Na testovanie nám prialo šťastie, lebo noc zo soboty na nedeľu patrila k najčistejším za celú zimu. Nechala si síce za kvalitu zaplatiť mrazom -8 stupňov, ale pri práci a v hlavne v dobrej partii hvezdárne Galileo to išlo celkom do úzadia.

Na záver chválim Sama za ukážkové zvládnutie všetkých problémov s riadením krokových motorov, Martina a Mira, ktorí držali partu, veselú náladu a varili čaj. Uznanie patrí Jarke, ktorej mráz nevyhnal z kožucha odhodlanie byť s nami až do jednej ráno. Ešte sa patrí spomenúť mladého začínajúceho záujemcu Romanka Kostelanského z Prečína, ktorý prešiel krstom ohňom (v skutočnosti mrazom, no ten sa v tejto metafore zatiaľ nepoužíva) a klepal s nami kosu, ako starý chlap. Našťastie neoblizol námrazu na zárubni, alebo sa neprisal na hliníkový koniec okuláru, že by sme o polnoci museli po susedoch pýtať horák.Tešíme sa na neho, je to správny brmbolec.