Po prebdenej noci sa mi v piatok popoludní ozval Miro, vraj má byť polárna žiara. Bral som to s obrovskou rezervou, pretože takýchto správ už bolo a ako sa vraví na západ od rieky Moravy – „Skutek utek“. Slnko si v čase maxima svojej činnosti pomerne často vystrelí nejakú hmotu a skúša ňou trafiť Zem. Tentoraz to ale bola presná rana. V noci z 10. na 11. 5. 2024 dorazili k Zemi častice vyvrhnuté zo Slnka a na Zemi vypukla jedna z najsilnejších geomagnetických búrok.

Ja som samozrejme túto správu takmer vypustil z hlavy. Ako vravím, takýchto tu už bolo a napokon sa nič nedialo. Okolo 22 som sa rozhodol ísť spať a len tak zo zvyku som pozrel z balkóna na stav oblohy. Pri zapadajúcom Mesiaci sa mi zdalo niečo červené. Vtedy sa mi v hlave zapla prvá kontrolka a vytiahla z pamäťovej bunky informáciu o polárnej žiare. Aby som si teda overil, čo to tam je, spravil som jednu fotografiu…

Na displeji sa krásne rozsvietila červená škvrna a u mňa nastala mierna panika. Čo teraz? Zmizne? Bude sa zjasňovať? Dokedy asi potrvá? Rýchlo som zostavil fotoaparát na statív, napojil som ho na externú baterku a spustil časovač. Rozhodol som sa, že nebudem riskovať odchod do nejakej lepšej lokality, pretože by som mohol premeškať túto jedinečnú udalosť. Spustil som časozberné snímanie v 10s intervaloch a dúfal, že sa bude niečo diať. Pretože červená škvrna postupne slabla no našťastie nezmizla. Každú chvíľu som kontroloval stav oblohy a stránku s údajmi z magnetometrov.

Krátko po polnoci som na oblohe zbadal svietiace pásy, ktoré sa postupne presúvali na západ a späť na sever. Prekvapilo ma, že som videl farby polárnej žiary aj z vysvieteného mesta. Obloha sa úplne zbláznila. Hrala všetkými farbami. Pri severnom obzore intenzívna zelená, až do zenitu svetielkovala červená farba rôznych intenzít a odtieňov a do toho sa objavovali pásy modrej, fialovej a zelenej. Úžasné divadlo na ktoré len tak nezabudnem.

Po spracovaní všetkých obrázkov som sa rozhodol z časti od polnoci do svitania spraviť časozberné video. Žiara na obrázkoch svietila ešte pri svitaní.

Nebol som samozrejme sám, kto videl a fotil polárnu žiaru. Fotografie poslal aj Miro, ktorý ma informoval o možnosti vidieť toto nebeské divadlo.

Nemal som možnosť ani čas ísť za tmavou oblohou, tak som polárnu žiaru fotil z Bratislavy – Petržalky. Dokonca som ju videl aj voľným okom v presvetlenom meste. Na fotografii je vidieť červenú zložku polárnej žiary, ale aj zelenú vpravo dole, kde som zachytil aj jasný meteor. Bohužiaľ mi nebo osvetľovali lasery z pódia čo stavajú pre koncert Jean-Michel Jarreho, ktorý bude v nedeľu.
Na druhej fotografii výnimočne zachytená polárna žiara v momente keď lasery na chvíľu nesvietili.

Žiaru pozoroval dokonca Jaro Grnja z Báčskeho Petrovca. Poslal nasledovné obrázky.

Z už overenej skupiny pozorovateľov z Považia sa ozvali Paťo Samo a Boris. Každý z nich nafotil prekrásne obrázky. Paťo nafotil okrem obrázkov aj časozberné video.

Nie každý deň je vidieť tak dych berúc u polárnu žiaru s rôznymi detailami meniacimi sa priamo pred očami. Ale isto to nebolo posledné veľkolepé divadlo obrovského zoskupenia slnečných škvŕn 3668 a 3664. Polárna žiara o 1:26h predviedla ešte lepšie divadlo. Rozžiarila celú oblohu ako pri mesačnom splne.

Tu je Paťove video.

Samo prispel svojou troškou do mlyna. Prvá panoráma sa veľmi ponáša na panorámu od Jara. Aspoň vidieť aký bol rozdiel v zemepisnej šírke pozorovateľov.

A napokon sa ozval aj Boris a svojim jedinečným štýlom uzavrel toto pozorovanie.

Málo kedy sa stáva, že by po pozorovaní človek triezvel tak dlho, lebo minulá noc bola jednako iný tabak. Mnohí viete, že minulú noc Zem prešla veľmi hustým oblakom častíc z veľmi silnej slnečnej erupcie. Všetky predpovede ukazovali nebývale vysoké hodnoty a ruka v ruke s jasným počasím sa sľubovala ojedinelá udalosť.
Skutočne, tesne pre polnocou ma po minulej prebdenej noci pri ďalekohľadoch zobudila tajná ruka. Mrzutosť z ospalosti ma však neodradila urobiť pár krokov k oknu a ukradomky sa pozrieť, či svietia hviezdy. Svietili. To ma posunulo ku ďalšiemu z mojich nočných pudov, ísť sa pozrieť za dom, či je to pravda na celej oblohe. Tu sa mi otvoril pohľad, ktorému v podstate do teraz nemôžem uveriť, nebyť fotiek, ktoré vám posielam. Levím skokom som zobudil Jarku, a začalo sa skutočne šialené fotenie, ktoré v sebe v počiatku postrádalo akýkoľvek poriadok. Sám seba som našiel pri tom ako okolo seba pálim ako samotár v noci obkľúčený syčiacimi šelmami. Až po hodnej chvíli, snáď to bola hodina kedy ma napadlo okrem jednocvakov Canonom 7d a rybím okom Samyang, prejsť na sekvenčné snímanie. Výsledky vám pošlem neskôr, lebo vznikli aj snímky pomocou kamerky qhy5II mono. Jarka sa naplno ujala žezla a prvé momenty aj ona okolo seba začala páliť ako Robinson Crusoe. Prakticky až medzi 2. a 3. rannou naša práca nabrala systém a železný kľud.
Ešte v nočných hodinách som videl neskutočné zábery zo všetkých kútov Slovenska a Moravy. Telefonovali sme so Samom a Jarom, ktorí snímali na našom kometárnom ostrovčeku v Plevníku za traťou.
Zážitok z prešlej noci patrí pre mňa nesie taký náboj aký ťažko opisovať. Vidieť totiž polárnu žiaru na 49. stupni pod súhvezdím Leva ako si vytvára záclony a na šírke 100 stupňov sa okolo tejto línie previnie za 2-3 sekundy, to sa musí jednoducho zažiť. Plus farebnosť, dynamika javu, rýchlosť vytvárania a zanikania jednotlivých scén ma tak ohromili, že skutočne sa mi to ťažko trávi a mysľou chytám posledné hodiny dňa, kedy som to mohol zažiť.

Boris s Jarkou nafotili pekné obrázky z ktorých som do galérie vybral nasledovné.

Autorom titulného obrázku je Samo Toman.