Pri fotení kométy Tsuchinschan-ATLAS z lodžie nebol problém s exponovaním a skladaním obrázkov. Išlo o krátke, maximálne 60s expozície. V tomto prípade nebolo potrebné ani nejaké špeciálne ustavenie montáže. Napokon ani nebolo ako ustaviť, pretože Polárka nie je vidieť.

Montáž som na lodžii nechal v očakávaní, že sa predsa len ešte niekedy vyjasní. Po pár dňoch nastala jasná noc a rozhodol som sa vyskúšať nejaké zlepšenia v ovládaní techniky. V rámci toho som chcel skúsiť ustaviť montáž a urobiť aj dlhšie expozície cez Ha filter.

Ustavenie montáže

Keďže z lodžie je výhľad len na západ a aj to veľmi obmedzený, použil som driftovú metódu na zlepšenie ustavenia. Ďalekohľad som namieril samozrejme na západ a sledoval odchyľovanie hviezdy, resp. úsečku, ktorá v programe PHD2 ukazovala smer odchýlky. Po niekoľkých iteráciách som dosiahol to, že v deklinácii bola odchýlka počas 2 minút takmer nulová. Z objektívnych dôvodov som nemohol ustaviť ďalekohľad v južnom smere, tak som sa uspokojil aspoň s týmto výsledkom.

Prepojenie montáže s PC

Druhým krokom bolo pokúsiť sa pripojiť montáž k počítaču a riadiť ju takto. Montáž je vybavená riadiacou jednotkou od Martina Myslivca a aj po rokoch funguje výborne. Jedinou drobnou nevýhodou je, že pri riadení pomocou ručného ovládača je troška komplikované vyberať objekty/súradnice, resp. vykonávať kalibráciu podľa aktuálnej polohy. Ten posledný úkon však nezvládajú ani modernejšie montáže od Skywatchera. A elektronika žiaľ nevie spraviť automatický flip z východu na západ. Niežeby som to v danej situácii potreboval, ale v teréne je ten úkon len manuálny.

Toto všetko boli dôvody, pre ktoré som sa rozhodol pripojiť riadiacu jednotku k počítaču. Na toto je našťastie vybavená USB portom. Postačí teda USB káblik a softvérový ovládač, ktorý vytvorí COM port a umožní komunikáciu. Ovládač bol nainštalovaný už dávnejšie, takže po pripojení USB kábla a identifikácii na ktorom COM porte komunikujeme, sa mohla začať zábava. Martin to skrátka vymyslel veľmi múdro a ako aktívny používateľ systému aj vedel, čo od neho potrebuje.

Riadiaca jednotka používa protokol LX200. Vybral som teda v programe GUIDE pripojenie ďalekohľadu prostredníctvom tohto protokolu na príslušnom COM porte a systém ožil. Postačilo už len namieriť na ľubovoľný objekt (ideálne hviezdu), identifikovať ju v programe GUIDE a v ovládači stlačiť akciu Add alignment star.

To postačuje k tomu, aby sa nastavili súradnice daného objektu ako aktuálne súradnice v riadiacej jednotke. Potom už len vybrať ľubovoľný objekt a stlačiť Slew telescope. V mojom prípade to bola hmlovina NGC6823.

Prehliadka objektov

Keďže pozorovacie stanovisko umožňuje len veľmi obmedzený výhľad na oblohu a snímanie samotného objektu maximálne 90 minút, musel som sa obmedziť na to, čo obloha v danom čase ponúkala. Ako prvý prišiel do rany tenký fúzik rias – Sh2-91 pri hviezde Fí Cyg. Žiaľ na malý priemer a nie práve najlepšiu mestskú oblohu to bolo len slabé sústo. Podarilo sa spraviť 12x300s cez Ha filter.

Druhé sústo bola hmlovina NGC6823. Tej sa žiaľ ušlo len 9x300s, no je očividne jasnejšia.

Nasledoval Pickeringov trojuholník, ktorý pekne vyplnil zorné pole kamery. Konečne niečo jasnejšie 10x300s.

No a teraz nastal problém. Objavilo sa pole s Pegasom. Niežeby tam neboli žiadne zaujímavé objekty, ale v mojom pozorovacom okne neboli tie zaujímavé a už vonkoncom žiadne pre Ha filter. Tak som pretočil na L filter a skúsil Stephanov kvintet. Normálny astrofotograf by na tento objekt asi nepoužil 77mm refraktor s ohniskovou vzdialenosťou 430mm. Tu je výsledok 30x180s zloženia.

Obrázok je tu aj v plnej veľkosti. Na ňom som vykonal astrometriu a nechal vykresliť popisy objektov, ktoré sú zachytené.

V druhej polovici noci prišla do zorného poľa kométa 54P (P/de Vico-Swift-Neat), tak som na ňu poslal techniku. Napriek snahe sa ukázala táto 13mag. kométa ako oriešok, na ktorom si kamera vylomila zo dva zuby. Napokon som teda snímky zložil len na hviezdy (30x180s) a opäť vykonal astrometriu, nech je vidieť, čo sa tam nachádzalo.

Tu si možno zobraziť obrázok v plnej veľkosti a tu aj s popisom objektov.

Napokon sa nad ránom priplietla do zorného poľa galaxia M33. Skúsil som drobnú obmenu a odfotil som ju cez Ha filter. Výsledok 18x300s je pomerne chabý a galaxiu by tam vytušil len znalec. Ale na druhej strane pekne vidieť množstvo oblakov jonizovaného vodíka v jej ramenách.

Dúfam, že nabudúce sa už dostanem pod normálnu oblohu a budem môcť využiť techniku naplno.