Po návrate z akcie HAF 2017 sa malo zhoršiť počasie. Aj tentoraz sa ale meteorológovia trocha sekli a počasie ostalo rovnako pekné ako počas celého víkendu. Technika bola zbalená v aute, rozhodol som sa preto využiť šancu a nafotografovať zaujímavé kométy. Po telefonickom dohovore som sa vybral za priateľmi na AGO Modra.707
Hneď po začiatku astronomického súmraku som začal fotografovať kométu Honda-Mrkos-Pajdušáková. Kométa mala na snímke malú plošnú jasnosť, no napriek tomu pomerne veľký pretiahnutý tvar. Pre toto si obrázok veľmi cením. Na môj vkus veľmi netradičná kométa. Vzhľadom na malý pohyb som zvolil 300s expozície. Aby lepšie vynikol tvar kométy na obrázku zvoli som mediánové skladanie. Hviezdy síce nezmizli, ale výrazne sa zoslabil ich vplyv v obraze.
Druhou kométou bola Tuttle-Giacombini-Kresák. Táto kométa bola naopak rýchlik a bolo treba zvoliť krátke 45s expozície. Na fotografiách je však pomerne nevýrazná. Pri sracovaní som preto volil mediánové skladanie, aby som potlačil hviezdy.
Nasledovala kométa Johnson (C/2015 V2). Kométu sme fotografovali aj na Bezovci. Bola pomerne jasná a veľmi pomalá. Opäť som zvolil 300s expozície. Pri spracovaní som si všimol, že kométa má dva chvostíky. Tak som zatlačil viac a vytiahol čo sa dá.
Štvrtou kométou bola Vales (P/2010 H2). Kométu som snímal 300s expozíciami, ale nepodarilo sa mi ju identifikovať na snímkach.
Piatou kométou bola PANSTARRS (C/2016 M1). Kométa je veľmi slabá a ako bonus sa nachádza v mliečnej dráhe. Nájsť ju medzi obrovským množstvom hviezd by bol bez planetária extrémne ťažké.
Šiestou kométou bola ďalšia PANSTARRS (C/2016 N6). Kométa je opäť slabá, no táto už bola v redšom hviezdnom poli. Nájsť ju však nebolo nič jednoduché. Pomohlo až preblikávanie snímok, na ktorých sa prejavil jej malý pohyb.
Hviezdou noci (vlastne už rána) sa však stala siedma kométa – Lovejoy (C/2017 E4). Keďže som si pamätal jej vzhľad z Bezovca, umiestnil som ju mierne mimo stred zorného poľa. Po prvých pár obrázkoch však bolo jasné, že to bola chyba. Kométa mal jasný ale veľmi tenučký chvost unikajúci poza okraj snímky. Presunul som teda kométu ku okraju poľa. Po spracovaní sa však ukázalo, že aj toto umiestnenie nestačilo. Ak by už nesvitalo a dalo by sa fotografovať kométu dlhšie, určite by sa dala spraviť mozajka chvosta. Kométa pre svoj šprint vyžadovala 30s expozície ale už pri binovaní 2×2. Napokon som sa vrátil k binovaniu 1×1 a exponoval som 15s obrázky. Dlhý, predlhý čas vyčítavania kamery som využil neskôr na väčší odstup hviezd.