Pred pár dňami sme nainštalovali u Petra kameru namiesto staručkého Canona 400Dm. Úlohu snímať objekty vo vesmíre prebrala kamerka ZWO ASI294MM. Kamerka je vybavená filtrovým kolesom a offaxis guiderom. Táto zmena techniky priniesla aj nové požiadavky na jej obsluhu.
Každý spôsob fotografovania má svoje pozitíva aj negatíva. Pri fotení fotoaparátom je pozítívum v tom, že takmer každý vie fotoaparát obsluhovať. Samotné fotenie nevyžaduje obsluhovanie počítača. Stačí v ovládači nastaviť počet a dĺžku expozícií. Riadenie kamery vyžaduje troška viac počítačových zručností. Osobne si však myslím, že ergonómia používaných programov je faktor, ktorý najviac môže pomôcť alebo pokaziť dojem.
Petrova činnosť vo hvezdárni doteraz spočívala v takýchto krokoch:
- ručné nastavenie montáže do približnej východzej polohy kvôli špeciálnej pozícii pre zavretú strechu
- nastavene ovládača (dátum, čas, súradnice, …)
- kalibrácii na 1-2 hviezdy
- ručné vyhľadanie objektu podľa súradníc alebo katalógu
- zaostrenie pomocou ručného ovládača
- nastavenie autoguidera
- nastavenie parametrov fotoaparátu
- nastavenie časovača a samotné fotografovanie
- po skončení snímania nafotografovanie temných snímok (kvôli rôznej teplote)
- ručné nastavenie montáže do parkovacej pozície
Obavy z nového systému som sa snažil zmierniť zjednodušením alebo skomfortnením činností. Ako hlavný riadiaci program bol vybraný Astro Photography Tool (APT). Po novom teda funguje systém takto:
- montáž je pripojená priamo káblom k počítaču, postačuje zapať montáž a pripojiť ju cez EQMOD, všetky parametre sú načítané z počítača automaticky
- odparkovanie ďalekohľadu bez potreby nastavovania východzej polohy
- kalibrácia s presným navedením montáže pomocou astrometrickej analýzy snímky
- možnosť riadenia ďalekohľadu z planetária. Stačí ukázať myšou, netreba zadávať súradnice
- zaostrovanie priamo z počítača pomocou vyhodnotenia Bahtinovho obrazca
- nastavenie autoguidera + automatický dithering medzi obrázkami (so starým fotoaparátom to fakt nešlo)
- nastavenie teploty kamery (novinka, ktorú fotoaparát nemal)
- nastavenie fotografického plánu (obdoba časovača)
- po skončení fotenia zaparkovanie do preddefinovanej polohy kvôli uzatváraniu strechy.
Po skončení už netreba fotografovať kalibračné obrázky. Sadu temných snímok nafotografujeme priebežne počas nevhodného počasia a keďže sú parametre kamery riadené vieme ich dosiahnúť takmer kedykoľvek.
Počas prvých nocí sme vychytávali muchy systému a obsluhy 🙂 až sa nám podarilo dosiahnúť celkm uspokojivý obrázok kalaxie NGC3628. Je potrebné nasnímať ešte raz flat snímky za lepších podmienok a hlavne dithering robiť o viac ako 1 pixel. Skúsime 5-8. Na pozadí totiž ostávali také nepekné vzory, ktoré sme dali na vrub práve malému posuvu medzi snímkami.
Ostáva Petrovi zaželať veľa jasných nocí a bezproblémové ovládanie novej techniky. Postupne sa pridajú obrázky cez filtre RGB a Sii, Ha a Oiii.