Kométu objavili nezávisle od seba v Číne a Južnej Afrike – preto ten názov, číselné označenie je pomerne nudné C/2023 A3. Tejto kométe s neľahkým názvom už čoskoro po objave prorokovali nezvykle vysokú jasnosť pri prechode perihéliom 27.septembra 2024. Podľa predpovedí mala byť poľahky viditeľná voľným okom. Atakovať mala dokonca viditeľnosť počas dňa. Ale kométy sú ako mačky – majú chvost a robia si čo chcú. Takže ako to napokon bolo naozaj?

Kométa bola na prelome septembra-októbra na rannej oblohe. V našich zemepisných šírkach vychádzala len tesne pred východom Slnka. Spozorovať alebo odfotografovať ju v tom čase vyžadovalo ideálny východný obzor a veľmi čistú oblohu. Ako prvému z nášho tímu sa ju podarilo pred východom Slnka odfotografovať Mirovi Grnjovi 30. septembra 2024.

Dnes ráno, zázrakom sa mi podarilo nejako skoršie sa zobudiť, pozrel som sa oknom von, a zázrakom bolo jasné… Tak som sa vybral skúsiť odfotografovať kométu Tsuchinshan-ATLAS (C/2023 A3). Nemal som veľké očakávania, veď som kométu fotografoval z centra Bratislavy, z Hradného vrchu… ale nakoniec sa niečo podarilo… je tam!

Canon 6D MkII, 170 mm, f/5, ISO 1600, 1/8 sec.
30.09. 2024, 6:11 CEST

Týmto obrázkom sa s nami kométa na rannej oblohe rozlúčila. Najbližší úspešný pokus som spravil až po prechode na večernú oblohu.

Pri krátkom zastavení u Petra Píra sme 12.10. skonštatovali, že „dnes tá obloha nie je nič moc“. Ako sa ale o dve hodiny neskôr ukázalo, stal sa presný opak a obloha sa celkom vyčistila. Nechal som teda snímať v 10s intervaloch fotoaparát. Kométu som v triedri 10×50 videl cca 40min po západe Slnka. Vizuálne len o pár minút neskôr. Prezentovaná fotografia je je z 18:53 LSEČ. Na snímkach som ju však objavil už 20minút po západe Slnka. Kopec na snímke je cca 5° nad ideálnym horizontom, kométa zaň zašla približne o 19tej hodine.

Už na ďalší deň sa s fotografiami doslova roztrhlo vrece. 13.10. spravil Miro Grnja z Bratislavy takýto pekný obrázok. Krásne vidieť vzhľad a veľkosť kométy v porovnaní s panelákmi. Rovnako pekne vidieť aj rýchlu zmenu vzhľadu kométy.

Boris s Jarkou vyšli na vyvýšené miesto medzi Rajcom a Kamennou Porubou, aby aj oni zachytili svoju kométu.

Dnes na tretí pokus sa konečne kométa ukázala. I keď to vyzeralo skôr ako nedopatrenie v zlomyseľnej komunikácií kométy a mrakov, ktoré urobia čokoľvek na tomto svete aby prekazili pozorovanie, ale jednako sa otvoril úzky kanál medzi mrakmi a kométa zrazu bez problémov zaujala pohľad voľného oka. Je tak nádherná, ako som si predstavoval v mojich najfantastickejších snoch. Hneď som na ňu vypustil pár „včiel“ a tým pádom je skutočne zvečnená pri začiatku svojej estrády na večernú oblohu.

Teraz bude čoraz viac dochádzať na staré známe „podaj prst…“ a uchmatne celú ruku. Poviem vám, že aj to by bolo málo a jednoducho tú kométu musíme zožrať úplne celú. ak nastanú podmienky čo i len jeden večer vidieť ju na vypucovanej oblohe, tak to bude kometárny zážitok na celý život. Myslím, že som týmto ani nejako neprestrelil. Stručne vám opíšem to ako sme s Jarkou naraz zhúkali do širokých polí medzi Rajcom a Kamennou Porubou v okamihu, keď sa odostrel jeden mrak a ostala iba v závoji vysokej oblačnosti na ešte celkom svetlej oblohe nautického súmraku. Jednoducho išla ako hromová guľa. Keď si človek v mysli odpočíta tie nečistoty vo výhľade, nemusí byť zrovna majster fotometrie, aby pochopil o akú prvú dámu tu tentokrát kráča…držme si palce, nech nám je dopriate.

Aj ja som využil jasnú oblohu a tentoraz som skúsil detailný záber kométy. Použil som preto Borg 77ED zredukovaný na 430mm a kameru ASI533MM. Toto je výsledok 55 z celkových 120 obrázkov s expozíciou 1s. Zvyšné obrázky boli pokazené mrakmi, satelitmi, lietadlami a hlavne kondenzačnými stopami po lietadlách. Nespravil som flaty, takže prachové zrnká sú badateľné.
Zaujímavá je hlavne tá tmavá stopa smerujúca z jadra.

Nasledujúci večer bola obloha úplne zamračená. Podarilo sa mi nafotografovať chýbajúce flaty. S flatmi som spracoval 2s expozície. Toto je výsledok 71x2s Žiaľ pri týchto expozíciách už sa nedalo zabrániť artefaktom po lietadlách.

15.10. večer poslal svoju fotografiu nečakane aj Rudo Formánek.

Aj keď kométy nie sú mojou šálkou kávy,predsa som sa s Paťom vyhrabal na balkón,aby som sa pokúsil cvaknúť v poslednej dobe toľko ospevovanú vlasaticu s tým tatárskym menom. Fotky sú to všetko jednocvaky,preto je to zašumené ako buková hora počas víchrice. Ale aspoň čosi po dlhej dobe nefotenia.

Keďže Rudo fotografoval spolu s Paťom, z rovnakého dátumu je aj Paťova správa a fotografia.

Po veľmi veľmi a veľmi dlhej dobe som zase prejavil nejakú astrofoto činnosť. Boris ma navnadil, že je vidieť krásnu kométu  C/2023 A3 (Tsuchinshan-ATLAS) a aby som sa na ňu aspoň pozrel. Hneď po západe slnka som ju začal poľovníckym ďalekohľadom vyhľadávať po oblohe. Očakával som tie typické kométy, že človek ledva nájde v ďalekohľade maličkú rozmazanú machuľku. Keď sa objavili prvé hviezdy, tak som ostal zarazený, že veľká stopa po lietadle je presne tam, kde má byť aj kométa. A veru bola to kométa: O Priam v nemom úžase som videl chvost kométy ťahať sa od jej jadra  min 15° po oblohe. Hneď som urobil zopár fotiek.

A pekné fotografie z hradného vrchu poslal aj Miro Grnja.

A pridal obrázok s popisom. Je na ňom guľová hviezdokopa aj kométa 13/P Olbers.

Jasno bolo aj u Borisa, ktorý poslal aj pekný popis pozorovania.

 

Včera sa zraky mnohých z nás obrátili k nebu. Dala sa cítiť príjemná atmosféra z návštevy tajomného pútnika – hosťa kométy, ktorá svojou krásou opantala zmysly svojich obdivovateľov. Nevšedná, nenapodobiteľná, svojrázna a tajomná kométa, ktorá svoje vlasy rozpustila 20 i viac stupňov od svojej hlavy a ku slnku miery ohromným mečom. To všetko vidieť bez žiadneho tlačenia na zmysly a púšťaniu uzdy svojej fantázie pri tvorbe obrazu kométy. Zo svojou hrdosťou sa vynorí z nautického svitania s ohromným sebavedomím a upúta nás jej majestátnosť a nedovolí odpútať zo seba zrak. Na druhej strane oblohe iba márne kričí Mesiac o kúsok pozornosti, obzvlášť na astronómov, ktorí akoby zabudli na jeho studené svetlo, ktorým by sa snažil haliť posledné cudné tajomstvo kométy…

Včera ešte viac napínali strunu napätia na poslednú oktávu mraky, ktoré sa plazili od horizontu v snahe zahradiť a odrezať cestu všetkým večerným divákom. Možno sa zľakli kométy, a na tomto mieste si spomínam na slová Mariána, ktorý kedysi povedal pamätihodne, „nečudujem sa ľuďom v stredoveku,že sa kométy skutočne báli“. Takto opísal najtesnejšie predstavenie Hale-Boppovej kométy, ktorá mu hrozila takmer nad hlavou.

Priatelia, nájdite si čas večer obdivovať kométu. Dnes sľubujú jasno a tak verím, že sa nám znova podarí a jej predstavenie bude na čistej oblohe. Tá privolí vyzliecť ju celkom do naha a nezatají nič zo svojej krásy pred tým ako sa vzdiali do mrazivých temnôt medziplanetárneho priestoru…

Mirovi Grnjovi sa 18.10. podaril záber akoby zo Saharskej duny.

Kométa Tsuchinshan-ATLAS (C/2023 A3), 18. 10. 2024

Nebolo to fotografované na Sahare, akoby zapadala za piesočné duny… ale v Bratislave na presvetlenej (aj mestom a aj Mesiacom) oblohe, kde som ju stihol krátko odfotografovať kým sa „neponorila“ do hlbokej vrstvy oblačnosti osvetlenej Mesiacom.

Canon 6D MkII
85mm, f/1,8, ISO 4000, 1,6 sek, panoráma 3 zábery

Po kratšom období sa 19.10. ozval Boris a poslal report s detailnými fotografiami kométy. Podarilo sa mu zachytiť pekne jadro aj protichvost.

Na začiatku týždňa sa začal môj jednoznačne najkrajší lov na dlho sledovanú kométu A3. Keď sa v mysli vraciam späť do mojich prvých kontaktov s oblohou do r. 1997, tak tu a tam oprašujem od hrubých vrstiev času zážitky z komét. Každá z nich nesie svoje „naj“…Halle Bopp, najdlhšie pozorovateľná, išla stredom oblohy. Ikea – Zhang, prvý krát už aj s fotografovaním na montáži Frantu Michálka ručne pomocou skrutky. Holmes, 100 000 krát zjasnila a mne ušla skrz oblaky. Loveyoj Q4, boj s borovicami, Pannstarrs L4, jeden večer na pozorovanie s Mariánom v Plevníku. Neowise, úžasná kométa, ktorá nám takmer unikla skrz neprajné počasie a teraz od jari neprestajne upieram zrak na to ako postupne zjasňovala. Ešte niekedy naposledy v apríli sme ju s Jarkou nasnímali cez N300/1500 ako žubrienku okolo 10mag.

Tesne pred svitaním adrenalín už riadne pumpoval a s Maťom Kaveckým a Jarkou sme A trojku chceli trochu pokvákať pred tým ako naklopí svoje koleno ako motocyklista pred vyberaním ostrej zátačky okolo Slnka a zmizne pre naše zraky. To nás nepustila do tejto svätine a nám neostalo nič iného ako sa pokorne stiahnuť. Prišiel čas, kedy naše zraky zamierili v pravo od Slnka, na večernú oblohu.

Najprv, 13.10. kométu vytrvalo chránili mraky, ale pri jedinom kratučkom okne snáď na 10 min. sme ju s Jarkou nasnímali a odpozorovali triedrom. Nasledujúci deň 14.10. prešla oblačnosť a nasledovné dni od 15.10 – 19.10. sa každý večer ukázala v plnej kráse a dovolila snímať aj krajinkárske zábery v ohniskách 24-55 mm a posledná dva dni, 18./19.10. sa dalo vyskúšať aj väčšie ohnisko. Za to vďačím Jarke, že dovolila zapriahnuť jej veľmi šikovnú montážku SW Adventurer GTi a refaktor Evo Star 72/420 redukovaný na 350mm. Takže sa išlo cez dve rúry, na statíve sa dalo krásne sa vyhrať s kométou a obzorom v krátkych ohniskách a cez refraktor nastala úplná drancovačka v klenotnici kométy a doslova sme ju odrápali ako kurča.

Za výber nádherného miesta vďačíme najmä Maťovi Kaveckému, že nám ukázal svoje okolie pri Kamennej porube. Spolu sme užili niekoľko nádherných pozorovaní a miesto kde sme fotili pripomínal jedno astronomické doupě, kde to vrelo ako v úli. Do poľa s nami vyšli aj Maťa s Majom. Rovnako išli brat a švagriná, ľudí kometárne divadlo strhlo. Vôkol cesty sa nachádzali iné partie, ktoré cvakali a kochali sa kométou.

Kométa sa začína pomaly vzďaľovať a tratí na jasnosti, ale stále predstavuje nádherný cieľ hodný pozornosti. O slovo sa hlási už teraz iná kométa, ktorá priletí po A trojke podobne ako to urobila Hyakutake po Halle Bopp, takže kométy to začínajú riadne roztáčať, tak sa necháme prekvapiť.

V nedeľu 20.10. sa na krátky čas zdalo, že obloha sa zázrakom vyčistila, aby následne zase behali mraky ako na potvoru pored kométu. Skúsil som nafotografovať panorámu, ale pri fotení chvosta mi už snímky kazila prechádzajúca oblačnosť (to nevravím o satelitoch a lietadlách). Ani som ich neretušoval z obrázkov.

Miro poslal fotografiu z rovnakého večera.

Kométa C/2023 A3 (Tsuchinshan-ATLAS), pomaly slabne, ale ešte je stálé viditeľná a „fotogenická“ Fotografia kométy nad Hainburskými vrchmi zo včera večer (20. 10. 2024) z Hradného vrchu pri parlamente z Bratislavy.

2024:10:20 19:50:45
Canon EOS 6D Mark II
50 mm, f/1,4, ISO 2000, exp. 1,6 s

Boris s Jarkou vytrvali a fotografovali aj nasledujúce noci. 21.10. sa im na hvezdárni podarilo opäť nasnímať detaily.

Dnes sa na večer celkom pekne vypucovalo a nad juhozápadným obzorom zostalo čisté okno. Postupne, ako hustla tma, sa nad obzorom zjavil jemný vlas kométy. Keďže až nádherne vystúpala nad čiaru súmraku, prišla chuť aj na niečo ešte odvážnejšieho ako dve sekvencie Jarkinym Evostarom na montáži GTi. Dnes dostal šancu Newton 130/650 s farebnou kamerou. Keď prišla Jarka z práce, tak sekvencia na hvezdárni už bežala. V tom sa prejavila moja hrabivosť, ktorá inak drieme spánkom polárneho medveďa, no v čase takejto kométy práve naopak vystúpi ako pažravý prízrak niekde z najtemnejšej noci a na svoju korisť pozerá prižmúrenými červenými očami. To sa stalo i dnes, lebo montáž na hvezdárni si žila vlastným životom a sníma sekvenciu po 20 s. Mne sa málilo a pobádal som Jarku, aby sme zo stajne vypustili aj šprintéra GTi s Canonom 7d. Tu začali problémy, lebo kométa sa začala brániť a vôkol seba rozostavila jemné mraky, ktoré sa dali poťažmo vidieť. Vládali mi však rozbiť poináciu vo hvezdárni a sekvencia sa mi začala potajme kaziť. Problémy boli aj vonku, lebo pri triangulácií GTička nad obzorom už nesvietilo toľko hviezd ako nad skvelým horizontom Kamennej poruby a ledva sa dalo vyhovieť ponúkaným hviezdam. Dostal som od toho poza uši a v okamihu keď bolo všetko narichtované, mraky udreli plnou silou a zakryli kométu. Naraz sme museli zatiahnuť za opraty a ukončiť snímanie. Cez všetky problémy spôsobené najme mojou hrabivosťou pobrať kométe všetky vlasy, sa zrodili dve celkom pohľadné snímky, ktoré vám chceme ukázať pre radosť z kométy.

Nateraz posledné pozorovanie spravil opäť Boris s Jarkou na hvezdárni. Takže tu je ich report, ktorým končíme tento príspevok venovaný kométe s krkolomným názvom.

Včera opäť nastali skvelé podmienky na pozorovanie kométy. Naberá na výške, ale tratí na jasnosti. Pri včerajšej kvalite oblohy ju však bolo vidieť voľným okom a na snímkach z kamery a z foťáku vynikla jej nádherná jemná štruktúra.

Včerajšie snímanie malo ešte jedno veľké plus a to spočívalo v zlepšení kalibrácie Jarkinej montáže GTi. Predchádzajúce pozorovanie takmer pohorelo na triangulácií tejto montáže, ktorá je inak veľmi podarená a premakaná montáž vo všetkých oblastiach. Problém však predstavuje, tak ako som vám písal minule môj obzor v okolí hvezdárne, kde sú všetky SynScanom ponúkané triangulačné hviezdy ukryté za storakými prekážkami. Problém sa musel analyzovať a zamedziť podobným situáciam aj do budúcnosti a byť pripravený na mnohoraké protivenstvá obzoru, ktoré môžu nastať na každom mieste poľného pozorovania. V tom nám skvele poradil Paťko Formánek, ktorý má SynScan skvele zmáknutý a vysvetlil nám postup ako triangulovať montáž pomocou filtra výberu hviezd. Ku tomu sa pridal nový pomocník, optický hľadáčik 6×30 darovaný Rudkom Formánkom. Ku nemu sa v blízkej dobe pridá na pomoc aj laserový hľadáčik, ktorý pomôže optickému nepomýliť sa pri náhodnom poli kde by mohli byť dve hviezdy podobnej magnitúdy.

Včerajšie snímky vznikli na dvoch montážach. Ja som snímal cez Newton 130/650 200x20s a Jarka snímala cez Evostar 72/420 na ASI 294MC.

Pozorovanie, ktoré takmer zmarila moja hrabivosť a pahltnosť vyprovokovaná kométou nieslo so sebou aj isté ponaučenie. Dve „rúry“ sú príliš. V takom čase má k človeku čert vždy najbližšie a mňa napadla skvelá myšlienka, kúpiť tretiu. Veľmi sa sa mi zacnelo za starým dobrým kinofilmom a tak sa zrodil nápad friško dať dokopy aparatúru. Na Bazoši sa mi podarilo úplnou náhodou kúpiť u nás v Pov. Bystrici Prakticu MTL5. Objektívy mi zo starej éry zostali a stačilo dokúpiť špuľku kinofilmu a ísť na vec. Zastavila ma drátenná spúšť, ktorá za posledných 12 rokov odloženia v starej krabici jednoducho prestala fungovať a nevládala odpáliť spúšť. Takže tento starý nostalgický pokus zachytiť verne kométu pri Mliečnej ceste stroskotal. Jednoducho to tak malo byť a Praktica si bude musieť počkať na inú jasnú kométu… .

Prajem, aby sa vám podarilo vidieť kométu, je fantastická a keď človek vidí snímku po snímke ako odlieta, je to život, je to nádhera…

Uvidíme aké budú nasledujúce noci a čo všetko sa ešte podarí odfotografovať. Kométy sú nevyspytateľné, možno sa dočkáme ešte nejakého prekvapenia aj tu.