Včerajší deň s atramentovou oblohou nás všetkých nakazil veľmi nepríjemným ochorením – slintavkou. Inkubačná doba tejto pliagy prebehla veľmi rýchlo a netrvalo dlho, aby sa prejavili prvé príznaky – slintanie na to ako budeme žhaviť všetko čo je schopné do seba prijať a uchovať fotóny. Ešte počas dňa sme so Samom a Jarkou starostlivo chystali plán prvého úderu. Dokonca sa na Jarkinej montáži podarilo uviesť do života podporný laser, ktorý je zosúosený s optickým hľadáčikom a slúži na potvrdenie, že hľadaná hviezda v optickom hľadáčiku je tá, ktorú potrebujeme v prípade, že v jej blízkosti sa nachádza iná hviezda podobnej magnitúdy. Všetko sa javilo nachystané, tak v okamihu nautického súmraku sme spoločne zatrúbili do útoku. Náš prvý prechmat vyšiel, lebo na konci nautického súmraku bola Jarka pripravená na kométu s prstom na štart. V kupole Samo osedlal svoj 80mm APO refraktor s čierno bielou kamerou a ja Newton 300/1500 s farebnou kamerou. Darilo sa nám ako skvele zohranej a vytrénovanej parte, kde sa fotóny krásne množili v databankách. Odrazu nastal zvrat a od východu sa najprv ako zbeh signalizujúci predvoj zhoršenia rýchlo prirútil na svojom hintove. Vo vlečke, čo by voj skazy zakryl oblohu snáď za niekoľko minút nepriedyšným oparom a nám vo hvezdárni začali húkať všetky prístroje z najstrašnejšou skladnou astronómie – Star lost.

Pri posedávaní vonku a čakanie na vyjasnenie sme pospomínali vo sviatok zosnulých na našich kamarátov, ktorí sú už nie sú medzi nami a včerajšia kométa, čo by ich posol a v minulosti objekt ich sŕdc nám ich pripomenul.

Kométa – Jarka na GTi, Evostar 72, 107x30s, Canon 7d

Kosák NGC6888 Newton 300/1500, 25x240s, ZWO ASI 294MC, spracoval Samo v čase vyčkávania na vyjasnenie.

Napokon verzia Kosáku od Sama. Fotil kamerou ZWO ASI 294MM cez ďalekohľad TS Photoline 80/480.