Druhý marcový víkend sľuboval pekné počasie. Využil som teda zázemie observatória v Modre a pod kvalitnejšou oblohou som sa rozhodol pokračovať v snímaní objektov z minulého víkendu. Na poslednú chvíľu však zlyhala technika. Rokmi overená riadiaca jednotka  pre montáž Vixen skolabovala. Presnejšie prestal fungovať ručný ovládač. Počítačom montáž riadiť išlo.Táto nečakaná okolnosť spôsobila, že som sa rozhodol vytiahnúť druhú montáž, hoci ešte nebola plne pripravená. Chýbala mi lišta na uchytenie pointačného ďalekohľadu a úchyt polárneho hľadáčika. Prišiel som teda s núdzovým riešením. Použil som priateľov polárny hľadáčik s držiakom vytlačeným na 3D tlačiarni. Zároveň som využil existujúce 3 lišty na spojenie do tvaru nepravidelného písmena H. Táto konštrukcia poslúžila na uchytenie všetkej techniky. Ako vyzerala celá zostava je vidieť na obrázkoch.

Nová zostava si vyžiadala iný postup pri nastavovaní. Polárny hľadáčik slúžil len na orientačné nastavenie montáže. Pre upresnenie polárneho ustavenia som využil rutinu zabudovanú do ručného ovládača montáže. Po ustavení montáže na 2 hviezdy systém vypíše odchýľku ustavenia od reálneho pólu. Po 3-4 iteráciách som dosiahol ustavenie na pár oblúkových minút v azimute a výške. Mierne komplikácie počas fotografovania spôsobil pomerne silný nárazový vietor. Ten našťastie okolo polnoci prestal. Ako prvý objekt som snímal zbytok po supernove Sh2-224. Ide o 12 x 900s cez Ha filter.

Nasledovalo známe trio galaxií v Levovi. Tento objekt zachytila séria 9 x 900s. V tomto prípade žiaľ zahaprovala pointácia. V smere rektascenzie dochádzalo buď k prekmitávaniu alebo pointačný ďalekohľad mierne „uchádzal“ v rektascenzii. Uchytenie nemohlo v RA povoliť, preto predpokladám skôr vôľu v okulárovom výťahu a pozicionéra. To bol v tom čase asi najslabší článok reťazca.

Posledným objektom bola hmlovina NGC7023 (Iris). Hmlovina má veľmi jasný stred, ktorý sa prepáli pri snahe o zachytenie slabých štruktúr v okolí. Preto som skombinoval obrázok ako HDR snímku. Použil som série 7 x 900s a 9 x 60s. Pri spracovaní bol obrázok rozdelený na malé a veľké štruktúry a každé boli spracované samostatným postupom. Výsledok je spojením oboch čiastkových obrazov. Toto umožnilo lepšie vyniknúť rozsiahlym štruktúram hmloviny.

Výsledok ma príjemne prekvapil. Technika pracovala bezchybne, ustavenie na pól bolo pomerne rýchle a kalibrácia montáže prebehla presne. Ani po prechode meridiánom nebol problém s nabehnutím na objekt do stredu zorného poľa. Samozrejme je tu priestor na zlepšenie (hlavne pointácia a kolimácia), takže nabudúce je opäť čo robiť.

Všetky obrázky boli robené rovnakou technikou. Kamera G2 8300 snímala pri teplote -30°C a ako objektív slúžil astrograf 200mm s ohniskom 760mm.

Na druhý deň som otvoril pokazený ovládač, aby som pozrel, či tam nie je nejaký ulomený káblik, prípadne niečo iné podozrivé. Nič som neobjavil, tak som ho opäť zložil. Zapojil som celý systém znovu, aby som presne analyzoval o čo ide… a stal sa zázrak. Ovládač vstal z mŕtvych a fungoval ako nový. Zhruba hodinu som sa snažil vypnutiami a zapnutiami docieliť pôvodný stav mŕtveho chrobáka. Medzitým som nechal systém zapnutý aj vypnutý. Nič sa už nestalo. Na jednej strane je to dobre, no na druhej zle, pretože neviem čo bbolo príčinou a nemožno vyúčiť podobný kolaps opäť. Ale aspoň viem ako sa to opravuje. 🙂